PAN 2011 – predposledný pred koncom sveta

PAN – to je slovenské
Srdce PANu – to je svetové

PAN je festival, ktorý sa stal výnimočnou rozprávkou prekypujúcou tvorivosťou nádherne kreatívnych ľudí.
PAN je festival, ktorý každoročne zlomí vaše srdce, do ktorého sa vrýva ako ošúchaná stolička do drevenej podlahy, pretože sa skončí.
PAN je festival, ktorý rastie ako Mirova brada, stále hustejšie a plnšie.

Na PAN som si nešetril. Na PAN sa šetriť nesmie, na PAN sa ide. Vďaka iniciatíve Mira Kasprzyka, Stana Štofčíka, Liptovského Mikulášu, jeho Domu Kultúry a iniciatívnych ľudí sa na PAN dostane každý za neuveriteľných 15 Evri. O to viac ma prekvapila pozvánka od Paliho Surového, aby som tento rok prišiel do žonglérskej dielne ako lektor. To sa potom človek usmieva ako debil, teší sa a rozkvitne, keď si číta, že bude učiť nové veci šikovnú mládež z celého Slovenska.

Story o ťažkom kufri a aute bez STKčky

Utorok večer – kufor plný nových kužeľov, loptičiek, diabol a iných hračičiek ma vynáša z 22ky na I.P. Pavlova, ťahá do metra a rozbehnutý ako slovenský lekár prekonávam Hlavní nádraží aby som opäť na poslednú chvíľu stihol vlak do Košíc. Volám s Vladom, pripravený na najhorší scenár, či je auto pripravené na vyzdvihnutie aby som ráno do Mikuláša prišiel včas. Sľúbená felícia to nestihla na STKčku a ja o 11 večer zháňam auto na 5 dní od kamarátov, ktorí bohužiaľ o žiadnom inom nevedia. Zmierený s tým, že pôjdem autom bez kontroly upadám do slabého spánku na vlakovom lôžku. Prichádzam do Košíc a nedôverčivo preberám pochybnú felíciu. O 10 ráno dofukujem pneumatiky na 2,0, tankujem 3/4 nádrže a kupujem diaľničnú známku. Zaplatených 40 Euro sa o 10:30 rozplýva s vybitou autobatériou v aute plnom žonglérskeho obchodu a hračiek na dielňu. Podarí sa mi ho odparkovať ku smetným košom a smetiari mi pomáhajú odtlačiť auto na parkovisko, uvedomujúc si iróniu reality a pravdivosť týchto udalostí. Moja akčná mamka ma príde opäť raz zachrániť a už trielime do Liptovského Mikuláša. Pred metropolou pantomímy nám policajti skontrolujú diaľničnú známku a STKčku. Majú pravdu, tento krát môžem so šťastím v nešťastí pokojne pokračovať. Prichádzam s hodinovým meškaním, priamo na začiatok dielne…

Rozprava o fantastických žiakoch

Program svojej dielne som mal pripravený už týždeň vopred. Samozrejme skúseností s workshopmi mám nespočet, ale 3 dňová dielňa je výzvou snáď pre každého. Ohromne som sa tešil a zároveň som netrpezlivo očakával ako to decká príjmu. Po zoznamovačke sme zistili, že Pali môj optimistický, no presne naladený, program v maily prehliadol a trošku nám trvalo kým sme sa dali dokopy. Po rozdelení na skupiny som si vybral začiatočníkov. A tu sa to začalo – jedno prekvapenie za druhým. Všetci, fakt všetci, aj napriek tomu, že boli hladní a občas si odbehli do neďalekej Hypernovy, sa neuveriteľne rýchlo naučili žonglovať, niektorí aj passovať. Šlo to hladko ako keď si čerstvý rožok natriete ľahko roztierateľným maslom, položíte naň kvalitnú výberovú šunku a potom ho zhltnete na dva krát. A to jedávam otrasne pomaly. Na festival proste boli upečení dokonale šikovní ľudia. S pokorčilejšou skupinou sme to zobrali individuálne a to by ste neverili koľko kvalitného žonglovania sa na Slovensku nájde.
Štvrtok sme začínali o ôsmej nežonglérskej hodine a mali sme v pláne manipuláciu s kužeľom a poobede úvod do kontaktu. Po prstomozgovej rozcvičke v duchu starovekého počítania na prstoch sme si dali balans a viete ako to je, keď to najmenší Patrik vezme do ruky a už to ide, potom prišrubuje kužeľ na nos a všetci naokolo sa neveriacky dívame. Hneď na to vám dievčatá ukážu za chvíľu naučené nádherne ladné flourishe. A napokon sa všetci svorne pobijú o majstra balansu. Stále hovorím o ľuďoch, ktorí nikde predtým kužeľ v ruke nemali! Poobede vám pokročilá skupina, pantomimicky navnadená, ukáže neuveriteľné izolácie a neprekonateľné improvizácie s nimi. Koľko to talentu v tých jemných rukách plných hravého žonglovania… Nakoniec Vojtys napíše svoje meno tanierikom, naša medzinárodná posila – francúzka Eleanor napíše nádherným pestrým surrealizmom svoju prezývku a zavŕši to Patrik impozantným umelecky stvárneným diabolom. Snažil som sa zo seba ponúknuť všetko a naučiť tieto budúce nádeje žonglovania čo najviac a oni ma hnali svojím odhodlaním stráviť všetky nové technické prvky a prekonávali zábrany svojou intuitívnou kreativitou.
Napokon sme tradične rozbili Liptovský Mikuláš žonglérskym pochodom a dokonca sa asi 20 z nich predstavilo na pódiu a svojim predstavením ohúrilo ostatné dielne. To bola show! Show ľudí, z ktorých väčšina 3 dni dozadu vôbec netušila čo je to kaskáda a vlastne ako tie loptičky vôbec hádzať. A napriek tomu som ostal v nemom úžase z ich vystúpenia a ako sa sami hlásili, že sa postavia na dobyté javisko. Áno nostalgicky to píšem, áno, pracovalo sa s vami veľmi ľahko. Ďakujem, dali ste žonglovaniu v mojich (veľkých hnedých ) očiach nový rozmer. Fakt to stojí za to!

Samurajskí duet

S Palim sme sa prisľúbili na vystúpenie. Zostavičku napísanú po matematicky sme 2 hodiny pred vystúpením komplet zmenili. Počas vysúpenia sme si dali citrónik, nafúkali zopár balónikov. 3 krát sme si vypočuli našu obľúbenú Girls just wanna have fun, na niekoľko krát a niekoľko spôsobov sme si hodili 6ku a najmä príjemne sa poprechádzali po pódiu v chladnokrvnom duchu španielskych toreádorov. PANtastické publikum je jednoducho neuveriteľné a v takej atmosfére sa vystupuje úžasne. Užili sme si to a som nesmierne rád, že sme boli s Palim spolu na jednom pódiu, pred tak skvelými ľuďmi. Určite sa o rok máme všetci na čo tešiť.

Nedostatok spánku a jeden padlý koberec

PAN však nie je len o kreativite, PAN je najmä o srdci – o nových priateľstvách. Nadobúdanie priateľstiev má však zopár tragikomedických nevýhod. Tou prvou je nedostatok spánku, keď o pol tretej ráno sledujete ukážku na Yoyo cop girl, smejete sa na vynikajúcom vtipe o vranách na multilinguálny spôsob, vysvetľujete meno Búzik po anglicky, pozeráte na odpadávajúce kozy a na ďalší deň máte byť o 8 na dielni a k tomu ju ešte aj viesť. Tou ďalšou je zabúdanie na zodpovednosť a potom sa občas stanú kolektívne nepríjemnosti za 260€, ktoré ešte 2 dni dávate dokopy a dúfate, že sa tým festivalu neuškodí. Napriek tomu, dáte si rybu na hlavu a gitary na oči aby ste mohli zodpovedne rátať a potom vám vyjde extrémne nízky koeficient spánku. Ale ani ten vám neublíži, nakoľko strčíte svoje baterky do nabíjačky zvanej PAN a radujete sa ďalej.

Tak taký je Festival pantomímy a pohybových umení v Liptovskom Mikuláši, taký bude aj budúci rok, a taký bude aj v ten rok po konci sveta. Som nesmierne rád, že som jeho súčasťou!