Tak ty robíš v cirkuse?“ „Chodí jěšte někdo do cirkusu v dnešní době?“ „A to tam vystupuješ?“ „Máte tam taky zvířata?“ „S tým cirkusom jazdíte alebo ste na jednom mieste?“ Ehm…!?!
V Česku a na Slovensku stále panuje väčšinová predstava, že cirkus je prehistorická forma zábavy prezentovaná skupinou podivínov na okraji spoločnosti, ktorí z času na čas rozložia svoje šapitó medzi panelákmi síd
liska takmer každého mesta. Väčšinou ide o kočovné rodinné podniky s klasickým programom založeným na vystúpeniach s drezúrou zvierat, klaunmi a akrobatmi. V kontexte vývoja cirkusu ide o historický tradičný cirkus, ktorého najväčšie dni slávy už (chvalabohu) z viacerých dôvodov pominuli. Informovanejší už určite počuli o tzv. Novom cirkuse, novej forme javiskového umenia, ktorá kombinuje viaceré žánre napr. divadlo, tanec, hudbu, pantomímu s cirkusovými zručnosťami. Od tradičného cirkusu sa odlišuje najmä tým, že cirkusanti (umelci) využívajú svoje artistické schopnosti ako prostriedok na vyjadrenie konkrétnych emócií, metafor, príbehu. Novocirkusové predstavenie má teda skôr charakter divadla, snaží sa divákovi zdeliť určitú myšlienku, zatiaľčo v tradičnom cirkuse ide o predvádzanie artistických kúskov. Prezentácia samotných cirkusových zručností v novom cirkuse je až na druhom mieste. Tento žáner sa postupne etabloval aj u nás a je na vzostupe. Pojmy ako cirkusová pedagogika, detský cirkus, sociálny alebo adaptačný cirkus sú však stále aj napriek niekoľkým skvelým počinom (najmä v ČR, kde sú na tom samozrejme lepšie), pre mnoho ľudí veľkou neznámou.
Cirkusová pedagogika sa dá charakterizovať ako netradičná forma vzdelávacieho procesu, v ktorom nácvik jednotlivých cirkusových disciplín napomáha komplexnému osobnostnému rozvoju dieťaťa. Má veľa spoločných aspektov s odbormi ako je sociálna pedagogika, zážitková pedagogika, dramatická výchova, sociálna práca a i. V západných krajinách je cirkusová pedagogika bežná záležitosť. Na mnohých školách je výučba cirkusových disciplín súčasťou hodín telesnej výchovy a cirkus je populárnou alternatívou voči „bežným“ voľnočasovým aktivitám. V Nemecku existuje viac ako 400 rôznych projektov zaoberajúcich sa cirkusovou pedagogikou, ktoré v rozličnej miere pracujú s deťmi a mládežou, každoročne sa konajú stretnutia a festivaly mládežníckych cirkusov, s tematikou cirkusovej pedagogiky je dostupné veľké množstvo odbornej literatúry a dokonca je možné cirkusovú pedagogiku študovať ako samostatný odbor.
Momentálne pôsobím v Berlíne ako dobrovoľník v rámci projektu Európska dobrovoľnícka služba. Mojou hosťujúcou organizáciou je CABUWAZI Kinder- und Jugendzirkus, jeden z popredných mládežníckych cirkusov v Európe. Činnosť Cabuwazi je postavená na cirkusovej pedagogike. 
V piatich rôznych mestských častiach Berlína v ktorých sú jednotlivé stanoviská cirkusu, trénuje každý týždeň viac ako 650 detí vo veku od 6 do 17 rokov. Cabuwazi spolupracuje s mnohými základnými školami, najmä s tými, ktoré sú situované v štvrtiach Berlína s vysokou mierou religióznej a kultúrnej diverzity. Väčšina tréningov je zadarmo, každý sa môže zúčastniť bez ohľadu na finančnú situáciu rodiny dieťaťa. „Naša pedagogicko – umelecká práca v oblasti cirkusu sprostredkováva nielen zážitok z osobného úspechu a sebadôvery, ale okrem toho podporuje sociálne kompetencie ako uvedomenie si zodpovednosti, tímový duch a férovosť.“ (www.cabuwazi.de).
Nabudúce snáď niečo o tzv. Schulprojektwochen a činnosti Európskych dobrovoľníkov v cirkuse.
Bis bald!
Loading ...
