Cirkus Cabuwazi vznikol v roku 1994 spojením viacerých lokalít v rôznych mestských častiach Berlína. V súčasnosti má 5 stanovísk – Springling Marzahn (vznik 1992), Treptow, Altglienicke, Kreuzberg a Shake. Každé z týchto miest funguje vlastným spôsobom, má svoj tím ľudí, priority, rozpočet. Vzhľadom na tento fakt sú aktivity, projekty a systém práce na jednotlivých „štandortoch“ do istej miery odlišné. Napriek tomu, základná myšlienka je rovnaká – poskytnúť mládeži príležitosť a dostatok priestoru na zmysluplné trávenie voľného času formou cirkusového tréningu bez ohľadu na ich fyzickú kondíciu, psychické zdatnosti, prospech, farbu pleti, alebo pôvod.
Projektwochen
V Nemecku je zaužívaný koncept týždenných intenzívnych cirkusových workshopov, nem. „Schulprojektwoche“. Každý týždeň počas školského roka vymieňa jedna až dve triedy, spravidla 30 – 50 detí vo vekovom rozpätí 6 – 16 rokov, školské lavice za cirkusový stan. Tu sa im ponúka možnosť vyskúšať si celú škálu cirkusových techník od balansovania a chôdze po lane, cez pozemnú a vzdušnú akrobaciu až po žonglovanie a clowning. Výnimkou nie je ani tanec alebo divadlo. V rámci týždňového workshopu prebieha takýto „kolotoč“ v pondelok, totiž nie k
aždý sa hodí na všetko, komu nejde balans, ten možno vynikne na trapéze alebo v žonglovaní, a vice versa. V utorok sa deti rozhodujú pre jednu z disciplín, ktorej sa venujú nasledujúce dva – tri dni, a pod vedením trénerov, či európskych dobrovoľníkov pripravia cirkusové číslo na piatkovú záverečnú show, ktorá je vrcholom celej akcie. Okrem tréningu v jednotlivých skupinách všetci účinkujúci spolu nacvičia entrée a finále, ktoré sú alfou a omegou každého cirkusového predstavenia. Dôležitý je okrem iného aj výber hudby a vhodných kostýmov, väčšinou má totiž každý týždeň tematické zameranie. Ak ide všetko podľa plánu, vo štvrtok je na programe generálka za prítomnosti svetelno-zvukového technika, na ktorej deti po prvý raz predvedú ostatným, čo za uplynulé dni nacvičili. To je však len „zahrievačka“ pred piatkovým vystúpením. Keď obecenstvo zaplní zvyšok školy, kamaráti, nedočkaví rodičia, a náhodní okoloidúci (vstup je otvorený aj pre verejnosť), všetci za oponou vedia, že ide do tuhého. Po duchaplnom príhovore principála Ranulfa nasleduje otváracia ceremónia. Následne sa v manéži predstavia lanochodkyne, akrobati stavajúc ľudské pyramídy behom niekoľkých sekúnd, clowni so žartovnými gagmi, na guliach tancujúci žongléri, obratní jednokolkári, šarmantné artistky na trapézoch a nakoniec dych berúci skokani na trampolíne. Teplo, vydýchaný vzduch a hra svetiel len umocňujú autentickú atmosféru. Po zhruba šesťdesiatich minútach nasleduje finálová choreografia. Publikum žasne. Záverečný potlesk, posledná poklona. Ďalšie predstavenie sa skončilo. Takto by sa dalo stručne opísať, ako vyzerá cirkusová pedagogika v praxi. V Cabuwazi sú školské projekty hlavnou formou činnosti na stanoviskách Treptow a Shake.
Springling
Telocvičňa v Marzahne sa zapĺňa až v odpoludňajších hodinách, kedy cirkusanti prichádzajú na svoje pravidelné tréningy. Venujú sa svojej obľúbenej disciplíne, resp. niekoľkým, podaktorí už viacero rokov. Všetci sa tu dobre poznajú a cirkus považujú za svoj druhý domov, nakoľko tu niektorí takpovediac vyrástli. Výsledkom dlhodobého úsilia je výkon, ktorý majú možnosť mladí artisti každoročne prezentovať na viacerých podujatiach, v prvom rade však na domácich doskách Springlingu. Fabian, umelecký riaditeľ, tréner a režisér pripravuje so svojim tímom kvalitné divadelné predstavenie pretkané cirkusovými číslami niekoľkokrát do roka. Cabuwazi Springling spolupracuje aj s niekoľkými materskými a základnými školami formou dlhodobých projektov, pričom workshopy prebiehajú raz za týždeň priamo v škole, niekedy v cirkuse. Toto leto začala plánovaná spolupráca s detským domovom. Okrem toho sa koná každý štvrtok „otvorený tréning“, pre všetkých záujemcov starších ako desať rokov, ktorí majú chuť zdarma si zatrénovať a zoznámiť sa s cirkusovým umením.
Volunteeeers
Počas jedného roka hosťuje Cabuwazi plus-mínus 10 dobrovoľníkov pochádzajúcich z viacerých krajín Európy od Írska až po Turecko. Ich pracovná náplň sa líši podľa toho, na ktoré z oddelení Cirkusu boli vopred určení. Zhruba polovica pracuje v Shake-u; tu je úloha jasná: sám resp. (podľa jazykových a/alebo cirkusových schopností) vo dvojici má dotyčný na starosti skupinku detí, s ktorou počas jedného týždňa intenzívne trénuje a pripravuje na grandiózny výstup. Od ôsmej do dvanástej, od pondelka do piatku, týždeň čo týždeň. V Marzahne je väčšinu roka jeden dobrovoľník. Na rozdiel od Shake-u, kde sú všetci zvyčajne už po niekoľkých dňoch začlenení do pracovného kolobehu, nemá dobrovoľník v Springlingu predom stanovené úlohy, ale má (teoreticky) na výber z viacerých aktivít. Vzhľadom na moje neisté očakávania a požiadavky na začiatku projektu, chvíľu trvalo než som si tu našiel svoje miesto. Pasívny prístup až nezáujem zo strany viacerých trénerov a priveľa voľnosti vo mne často krát vzbudzovali pocit nepotrebnosti. 
Časom som sa však integroval a okrem tréningu pomáhal pri všeličom, najmä v období hlavných predstavení. Od prípravy rekvizít, cez pomoc za barom až po technickú podporu počas show. Samozrejme som spolupracoval na niekoľkých dlhodobých školských projektoch ako asistent trénera. Keď bolo práce pomenej, využil som viackrát príležitosť a pomohol kolegom v Shake-u v rámci týždňového projektu. Istý čas som pracoval aj v stane v Kreuzbergu (Wiener str.) so skupinkou „Cabuwinzig“ – s deťmi vo veku od 4 do 6 rokov. V Springlingu dlhodobo vediem tréning žonglovania, pomáham na otvorenom tréningu a momentálne aj na pravidelnom workshope v detskom domove.
Moja Európska dobrovoľnícka služba sa nenávratne blíži ku koncu; bol to skvelý rok. S ohľadom na moju terajšiu cirkusovú mániu však konštatujem, že asi v berlínskom šapitó ešte nejaký čas pobudnem.
Viac fotiek tu: http://rskadra.wordpress.com/
Roman
pošli do vybrali.sme.sk 
Loading ...
