Plne nasiaknutý pachom nemecko-českých dráh vystupujem v Mníchove, beriem S a U Bahn a v piatok o polnoci vystupujem na zastávke Olympiazentrum. Vyjdem eskalátorom až tak vysoko, že začne pršať. Mmmhm aké to predvídanie deja najbližších dní. Všade samá tma a ja zaujato a nadšene hľadám šípky EJC – Registration až kým sa po pár minútach nedočkám majestátnej Olympiahalle. Slečna na Info mi povie, že sa mám zložiť v jednom z kempov, ale ráno je vhodné sa presunúť do Main Campingu. Vyhľadal som Yufiho, ktorý sa mi vopred ozval. Dážď ešte nezosilnel a tak som narýchlo s Yufim postavil stan na floridský spôsob – keď silno zafúka, bude ho treba postaviť znovu. Našťastie ma neodfukl
o a ráno som sa zobudil na rovnakom mieste. Vyškriabal som sa na detský hrad so šmýkalkou a za východu slnka som popíjal kávu a pojedal sušienky. Zbalil som dom a presťahoval sa do Campingu, rovno do futbalovej bránky. Po chvíľke mi prívetivý Američan povedal, že tam nemôžem stanovať, tak som sa presťahoval vedľa neho a rýchlo som utekal na registráciu do Olympiahalle, kde som mal v sobotu vypomáhať.
V Olympiahalle mi bolo veľmi zbežne vysvetlené ako funguje registrácia, nakoľko oficiálne školenie bolo deň predtým a našťastie sme mali byť v tíme po dvoch tak, že aspoň jeden bol určite na danom školení. Naprekvapenie to bol v mojom prípade Yufi, ktorého anglická spôsobilosť nie je nijak vynikajúca… 
Napriek tomu registrácia nebola nijak zložitá a organizátori chceli otvoriť už od desiatej aby sa vyhli frontám. Ochranka však takúto ideu nenechala prejsť a držala sa oficiálneho plánu – pustiť ľudí od dvanástej. Neočakávane sa do haly vrútilo more ľudí a my s Yufim sme dve hodiny vkuse pobehovali a registrovali. Po tom nadišla dvojhodinová pauza a neočakávaný zvrat v mojom príbehu – konečne som sa osprchoval a nejedol, ďalšie dve hodiny a žonglérov začalo ubúdať. Cez prestávku mi bolo povedané, že aj na mieste kde práve stanujem je stanovať zakázané, a tak som sa už nenormále tešil ako si štvrtý krát prestaviam stan. Poslednú šichtu nám dokonca úplne zrušili a tak som sa konečne dostal aj k poznávaniu areálu a zažongloval si v Olympiahalle.
V nedeľu neuveriteľne pršalo a ja, tak ako aj všetci ostatní si začali všímať niektoré negatíva celej stretávky. Tak ich teraz rovno všetky spíšem a snáď i vysvetlím, aby som to potom v dobrom duchu zakončil.
1, Ochranka a polícia na každom kroku – Nikomu nie je príjemné keď ho neustále kontrolujú alebo sledujú. Polícia a ochranka bola jednoducho všade a mnohým liberálnym povahám to liezlo hore krkom. Avšak len veľmi nedávno bol násilný útok v Nórsku a špeciálne Nemci dostávajú neustále hrozby od rôznych skupín a preto sa na akciu takéhoto rozsahu prísne pripravili.
2, Málo spŕch a vodných zdrojov – Na neodpustenie prišlo človeku strašne málo spŕch, najmä keď sa do nich musel zablatený trepať 15 minút z haly a 5 minút z kempu a potom ďalľích 10 minút čakať na voľné miesto pod sprchou s ľadovou vodou. Sprchy však mali byť v oboch halách na žonglovanie. V Olympiahalle aj Werner von Linde. V druhej menovanej jednoducho tesne pred EJC vyhlásil majiteľ, že sa tam sprchujú olympijskí športovci a tak sa tam snáď nebudú sprchovať obyčajní žongléri… možno by sa to športovcom nepáčilo. Napriek tomu obrovské mínus, ktoré sa mohlo riešiť vopred bolo nedostatok vodných zdrojov a to v kempe, či pri volleyclubovom ihrisku a jednoducho vždy trebalo ísť pre vodu na prechádzku, pričom určite by ste nenarazili na kuchynku…
3, Olympiahalle – V tejto hale mali byť tiež sprchy, no neboli. Plán zlyhal na protipožiarných opatreniach, keď bol problém, že by sa prechádzalo okolo nejakých zdrojov napätia alebo čosi podobné, neskôr bol nápad posielania určitého počtu “vstupeniek”, ktoré by sa podávali ďalej, no aj od toho sa upustilo a s organizátorom bolo tak trochu vybabrané. Celá hala bola dokonca v pondelok skoro celý deň zavretá a to hneď pre niekoľko dôvodov – niekto bol pristihnutý ako močí do rohu v hale, za zábranami sa robila party, množstvo protipožiarných opatrení – obchodníci mali problém s oddeľovacími stenami, nepáčilo sa im sušenie uterákov v hale a podobne… Jednoducho niektoré pochopiteľné dôvody ale niektoré veľmi zvláštne, napriek tomu v pondelok jednoducho vlastníci bez upozornenia a diskusie zavreli halu a to sa nestalo posledných 20 rokov. Nasledovalo vyjednávanie a množstvo opatrení o ktorých snáď ani nemá zmysel hovoriť a obmedzenie prevádzky haly na 20 hodín a k tomu polovica tribúny ostala po celý čas zavretá…
4, Menšia túra od kempu do haly – Vzdialenosť medzi halou a kempom bola najmä v daždi neznesiteľná, doslova sa človek cítil, že celý deň chodí a pomedzi to občas žongluje. Keď však vyšlo slnko, tak to už bola jednoducho lepšia prechádzka po peknom areáli, akurát trochu škoda toho lunaparku s množstvom ľudí zvonku…
5, Rada na open stage – Veľmi nepríjemné bolo, že nie každý sa dostal na open stage, jeden z hlavných článkov EJC, keďže veľkosť stanu, v ktorom sa show konala ani zďaleka nedosahovala potrebnú kapacitu, neskôr sa to však vyriešilo dvoma súčasne prebiehajúcimi stageami v dvoch stanoch.
6, Cirkus Krone – Tu sa konala gala show. Pre mňa osobne najväčšie negatívum. Nakoľko EJC je nezisková akcia a snaží sa dlhodobo udržať čo najnižšie vstupné, zdá sa mi nezmyselné objednávať autobusy na cestu do mesta, len aby sme sa vošli do cirkusu, kde je príšerný vzduch, málo miest na gala show, z toho niektoré s príšerným výhľadom a ako čerešnička na višňovej torte bolo prehľadávanie ochrankou, ktorá mi zhabala ešte aj prázdnu plastovú fľašu, len aby som si mohol kúpiť predražené nápoje vo vnútri. Celá gala pre viac divákov sa pokojne mohla vložiť do obrovskej Olympiahalle.
7, Party stan a fire night potichu – Je dosť divné keď vám v party stane vypnú hudbu o desiatej a ešte divnejšie keď na fire night show nemôžete tlieskať. Všetko preto, že hudbu bolo stále počuť až do obývaných oblastí a tomu sa taktiež dalo vopred vyhnúť.
A vráťme sa späť k peknému príbehu z EJC. 
V pondelok prestalo pršať, začalo sa radovať. Množstvo ľudí sa rozbalilo a žonglovalo vonku pri fire space-i. A to je vám prenádherný obrázok. Vytvoril sa tak kreatívny kopec kopy kreatívnych ľudí. Rovnako sa zvolilo miesto pre EJC 2014 – Írsko a prebehli prezentácie poľskej EJC 2012 a francúzskej 2013 a to vám poviem, je na čo sa tešiť. Vlastne by som povedal, že v pondelok sa začala tá ozajstná vynikajúca EJC v Mníchove. Obchodíky so všemožným žonglovaním už boli v plnom prúde a každý si prišiel na svoje v nekonečnom priehrští žonglérskych hračičiek od klasických až po najnovšie podtituly. Podarilo sa mi dokonca dostať aj na nejaký ten open stage. Mňa najviac potešil asi Kyle Johnson s jeho žonglovaním spojeným s kontaktom, ale rovnako som zažil super show s flowerstickom! (áno flowerstickom). Slniečko rozžiarilo krásne Olympiazentrum s jazerom a postupne vyschlo blato na zemi, žonglérom na srdci a organizátorom v žalúdku. Každý večer nemohla chýbať aj oficiálna show v Olympiahalle a tu sa striedala jedna hviezda za druhou. Bavorská show v pondelok, Stefang Sing a Cristiana v utorok, Shake That v stredu… Na štvrtkovej All star show som videl naživo svoje 2. najlepšie vystúpenie, keď si to rozdali mnou nie až tak obľúbení Patrik Elmnert a Wes Peden. Na piatkovej gala show ma najviac potešil opitý námorník Alexander Koblikov a krásne ženská Svetlana Zueva.
V sobotu sa uskutočnila aj fire gala, nehovoriac o niektorých veľmi amatérskych číslach nehodiacich sa na gala, to na záver všetko napravili All Staffs s fascinujúcim vystúpením na hraniciach možností tela i mysle. Odohral sa aj napínavý turnaj vo volleyclube. Jednoducho paralelne prebiehalo množstvo show, aktivít, workshopov a každý si našiel to svoje. Každý mal priestor pre svoju zábavu. Vynikajúcu show spravil Rumpel keď prekonal svoj 26 hodinový rekord a spravil non-stop 48 hodinové vystúpenie a to treba jednoducho zažiť a vidieť naživo. V sobotu sa odohrali EJC hry a to sa dialo kadečo. Cez samozrejmosti ako 5 loptičiek a kužeľov až po combat na jednokolkách, s hulahoopom, na jednej nohe… 
Tak ako chaoticky plynie tento odstavec tak chaoticky, no podľa programu sa dialo všetko ostatné a krásne na EJC je, že nikdy nestihnete všetko a pritom sa tak dobre bavíte. A hlavne nezabúdajte na ten slnečný žonglujúci kopec za tým všetkým. V sobotu v noci sa nám predviedla poľská partia keď usporiadala party v ich tradičnom štýle s vodkou zadarmo (škoda, že nepijem).
A takto sa to pre mňa v nedeľu o 9 ráno bez spánku ukončilo, keď som nastúpil na vlak na Munchen Hauptbahnhoff, došiel do Prahy, spal dlho dlho, až som sa zobudil z toho EJC sna.
Error: the communication with Picasa Web Albums didn’t go as expected. Here’s what Picasa Web Albums said:
404. That’s an error.
The requested URL /data/feed/api/user/mizujuggle/album/EJC2011MunichGermany?kind=photo was not found on this server. That’s all we know.
pošli do vybrali.sme.sk 
Loading ...
