Po štúdiu, vo svojej ranej tvorbe sa Escher zapája do umeleckého života. Jeho pohľad na svet je realistický a vo svojich grafikách sa snaží znázorniť presne to, čo vidí oko. Niet sa čo diviť, že k tomu využíva práve vlastnosti lineárnej perspektívy. Zobrazoval prevažne talianske mestečká a prírodu, ktoré objavoval počas svojich výletov.

V neskoršom období, po nútenom návrate do Holandska počas druhej svetovej vojny sa jeho tvorba mení. Prelína reálne a veľmi dynamické pohľady s nereálnymi, no zdanlivo možnými a tým pádom na prvý pohľad nelogickými. V niektorých grafikách používa viac rôznych pohľadov. Taktiež s obľubou šokuje využitím optického klamu tzv. penrosovho trojuholníku, ktorý bol spopularizovaný matematikom Rogerom Penrosom v 50-tych rokoch. Na  podobnom princípe optickej ilúzie funguje aj neckcerova kocka. Oba objekty tak ako sa zdajú sú nereálne v priestore, ale v rovine sa porušením konvenčných pravidiel dajú zostrojiť.

Na paradoxe neckerovej kocky funguje aj jedno z najpopulárnejších diel M.C.Eschera – Vodopád (1961). Eschcer sa tu pohráva s viditeľnosťou objektov, ktoré sa nachádzajú v zákryte. Voda tečie po takmer vodorovnej rovine a je v realite od nás stále vzdialenejšia. Napriek tomu sa Escherovi majstrovsky podarilo vytvoriť dojem vody tečúcej hore. Tento paradox dodnes udivuje ľudské oko. Na zadné piliere ešte umiestnil telesá – tri prenikajúce sa šesťsteny a tri prenikajúce sa osemsteny.